|
||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||
|
Dramaturgia: Peter Pavlac, a.h.
Inscenácia realizovaná s finančnou podporouMinisterstva kultúry SR
F. G. LORCA:
|
|||||||||||||||||||||||
![]() |
Medzinárodná spolupráca Divadla Pôtoň a Kompánie Szinhász z Maďarska. Voniaš jazmínom je voľné akusticky vizuálne inscenačné spracovanie Lorcových ľúbostných básní v maďarskom a slovenskom jazyku. Inscenácia vznikala v rámci projektu Hovor so svojim susedom 2004 (HoSoSvoSu) a bola prezentovaná v pohraničných mestách na Slovensku a v Maďarsku. |
|---|
Dramaturgia: Michal Ditte
Produkcia: Michal Somoš, Pavel Graus
Réžia: Iveta Ditte Jurčová, Lászlo Lukács
Hrajú: herci Divadla Pôtoň a Kompánie Szinhász
Ministerstva kultúry SR
(Premiéra: 7. apríla 2003, DK Družba, Levice)
![]() |
Antigona - L'amourt je divadelným predstavením, vychádzajúcim z antických tradícií a rituálov. Je syntézou výtvarného a pohybového divadla, narába s prvkami expresívneho divadla. Inscenácia získala v roku 2003 "Cenu za tvorivý čin" na festivale Scénická žatva 2003. Divadlo Pôtoň sa s touto inscenáciou zúčastnilo medzinárodného festivalu Divadelná Nitra 2003 a Medzinárodného festivalu experimentálneho divadla v Káhire - CIFET 2003. "Pred dvadsiatimi rokmi sedel J. B. S. Haldane, známy anglický biológ spolu so svojími priateľmi v obľúbenej krčme blízko Londýnskej univerzity a nahlas rozmýšľal o otázke altruizmu. Zobral do ruky obálku a napísal na ňu rýchlo zopár číslic. Chvíľu počítal a potom prehlásil, že je odhodlaný položiť život za dvoch svojich bratov alebo ôsmych bratrancov. Nie, v skutočnosti neuvažoval o takomto hrdinskom čine. Je to len číslo, ktoré je z hľadiska biológie nutné pre zachovanie rodu. Polovicu našich génov zdieľame so súrodencami, ale len jednu osminu s bratrancami či sesternicami. Ak zoberieme tento fakt do úvahy, smrť J. B. S. Haldana by mala význam len vtedy, ak by svojou smrťou zachránil dvoch bratov alebo osem bratrancov." |
|---|
Preklad: Ľubomír Feldek a Július Špaňár
Úprava a dramaturgia: Michal Ditte
Návrhy kostýmov: Katarína Pazderová, a.h.
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Osoby a obsadenie
Isména: Silvia Antolová
Kreón: Štefan Jurča
Antigona: Simona Lukáčová
Haimón: Michal Somoš
Zbor: Pavel Graus, Marián Andrísek, Tomáš Veselovský, Svetlana Kurucová, Vladimíra Čechová,Viera Mrázová, Šarlota Švarcová, Branislav Sokol, Roman Mihálka
Ministerstva kultúry SR
(Premiéra: 2. a 3. februára 2003, Mestské divadlo Bratislava)
![]() |
Inscenácia vznikla v spolupráci s Mestským divadlom Bratislava. Klub Čierny havran. Klub Čierny havran a speváčka. Klub so speváčkou a s ľudmi, ktorí si prišli dať svoj obvyklý nápoj. Speváčka spieva. Ľudia pijú. Počúvajú. Speváčka spieva o zbojníkovi. O zbojníkovi, ktorého sme si sami zabili. O zbojníkovi, ktorý už nikdy nebude. A iba v tomto klube, cez oči a hlas speváčky môže opäť ožiť a prežiť tak svoj život od chvíle, kedy získal čarovnú moc, kedy stretol bosorku, kedy sa stal štvanou zverou. Ale my znovu zabijeme. Zbojníka. Zbojníka i čarodejnicu. Zabijeme, aby sme mohli žiť. |
|---|
Preklad a úprava textu: Tomáš Hudák
Dramaturgia: Michal Ditte
Hudobné aranžmá: Martin Čorej
Hudobná spolupráca: Michal Veselský, Ctibor Fiala
Scéna a kostýmy: Katarína Pazderová, Medard Maňkoš
Produkcia: Simona Lukáčová
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Osoby a obsadenie
Eržika: Eva Dočolomanská
Nikola: Dominik Zaprihač
Morana: Lucia Fričová/Simona Lukáčová
Veliteľ: Roman Slanina
Mageri: Ludvik Bagin
Kubeš: Roman Mihálka/Rado Hudec
Derbak: Andrej Kováč
Oreb Danko: Roman Fabián/Stanislav Staško
Poštmajster: Pavel Graus
Andrej Drač: Kamil Kolárik
Ministerstva kultúry SR
Nadáciou SCCA
(Premiéra: 11. novembra 2002, DK Družba, Levice)
![]() |
Na motívy Alfreda Jarryho. Búrlivá paralipomenonáda z prostredia televíznej live talk show Václava Václava, lámača ľudských sŕdc, ktorý sa stáva obeťou nenásýtneho, zapáchajúceho a nemotorného tatka Ubu. Šokujúci, nekompromisný a zákerný súboj dvoch indivíduí o mediálny trón, o priazeň fanatického davu v priamom prenose, podfarbený tučnou hudbou a strhujúcim tancom. |
|---|
Dramaturgia: Zuzana Ferenczová, a.h.
Poskladateľ: Karol Horváth, a.h.
Kostýmy: Katarína Pazderová a.h., Medard Maňkoš, a.h.
Návrh scény: Zuzana Malcová, a.h.
Choreografia: Juraj Lech, a.h.
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Osoby a obsadenie
Mamka Ubu: Simona Lukáčová
Tatko Ubu: Štefan Jurča
Václav Václav: Roman Slanina, a.h.
Rosamunda: Marián Andrísek
Babka ľudová rozprávačka: Svetlana Kurucová
Kúzelník: Peter Herka/Michal Somoš
Génius v grganí a Svedomie: Štefan Jurča ml.
Ľud: Jana Karáčová/Iveta Kozová
Ministerstva kultúry SR
(Premiéra: 29. apríla 2001, DK Družba, Levice)
Neklasicky spracovaná klasická rozprávka o troch prasiatkach a vlkovi. Príbeh prenasledovaných, hudobne nadaných prasiatok utekajúcich zo zabíjačky, pohľadnej ale namyslenej prasničky putujúcej na súťaž krásy a osamelého rockenrolového kráľa lesa - vlka, ktorý sa ocitá pred osudovou voľbou: zožrať prasiatka na základe stanovených pravidiel rozprávkového sveta alebo dať dohromady nesporne zaujímavú hudobnú formáciu. |
Návrh scény: Zuzana Malcová, a.h.
Hudba: Adriana Senciová, a.h.
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Osoby a obsadenie
Omo: Roman Mihálka
Fiťo: Štefan Jurča
Imonka: Simona Lukáčová
Vlk: Michal Ditte
(Premiéra: 29. apríla 2000, DK Zlaté Moravce)
Druhá veta termodynamická: "Teplo prúdi z horúceho miesta na chladné." "Všetka tisícročná námaha, všetko odhodlanie, všetka inšpirácia, všetok poludňajší jas ľudského génia sú odsúdené na zánik v obrovskej smrti a celý chrám úspechov človeka sa musí nevyhnutne zrútiť pod troskami vesmíru - všetko toto, ak aj nie je celkom nesporné, má tak blízko k istote, že nijaká filozofia, ktorá to odmieta, nemá nádej obstáť. Iba na oporných stĺpoch týchto právd, iba na pevných základoch neoblomného zúfalstva možno odteraz spoľahlivo budovať príbytok ducha." "Všetko, čo pštros nájde, zožerie. Dokonca kováčovi v dielni zožerie kus čerstvo vykovaného, ešte žeravého železa a ak ho vyvráti, je ešte žeravé. Po prejdení cez jeho vnútornosti je však toto železo ľahšie a cvendžavé. Kladie vajcia a vysedí ich nie tak, ako je to zvykom, ale sadne si oproti nim, ostro a pozorne sa na ne díva a mláďatá sa z nich vyliahnu žiarou jeho očí... Preto sú pre nás v kostole tieto vajcia príkladom: ak sa tam zhromaždíme k spoločnej modlitbe, opierame svoje oči k Bohu, lebo on je ten, kto z nás sníma hriechy." "Med a medovina sa často spomínajú ako pokrm bohov. Med bol v mnohých starých kultúrach obetným darom pre mŕtvych, jedlom pre nadprirodzené bytosti, prostriedkom na ochranu proti démonom a porovnával sa s nebeskou rosou. V starej Číne slovo med označovalo aj sladkú chuť a sexuálnu rozkoš." |
Dramaturgia: Zuzana Ferenczová, a.h.
Scéna a kostýmy: Iveta Ditte Jurčová
Choreografia: Juraj Lech, a.h.
Výber hudby: Karol Horváth
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Osoby a obsadenie
Ján Podstavek: Eduard Šebian
Agneša Podstavková: Irena Hancková/Svetlana Kurucová/Viera Mrázová st.
Dolores: Viera Mrázová ml.
Vavrinec: Roman Mihálka
Dominik Briš: Štefan Jurča
Ján Dibdiak: Karol Horváth/Peter Luptovský/Michal Ditte
Ona: Simona Lukáčová
Chór: Vladimíra Čechová, Iveta Kozová, Marián Andrísek, Štefan Jurča ml., Jana Karáčová, Peter Herka, Miroslava Hutniková, Rastislav Uhrecký, Marek Lýškay
Inscenácia získala "Kráľa inšpirácie" na festivale DIV 2000 v Trnave
Ministerstva kultúry SR
(Premiéra: 14. februára 2000, DK Družba, Levice)
Bukovčanov text, z polovice minulého storočia, sa pohráva so strachom jedinca obávajúceho sa väčšiny, masy krvilačných ľudí, ktorí majú moc zničiť mu život. Jedinec však netuší, že je nevinný a že najväčšia hrozba sa nenachádza v uliciach mesta, ale priamo v jeho dome, na povale ktorého sa už pätnásť rokov zbytočne ukrýva. Napriek tomu inscenácia Ivety Ditte Jurčovej nie je tragická. Nachádza v existencii zúfalého muža množstvo komických momentov a svetlé stránky stratených rokov. |
Scénografia a réžia: Iveta Ditte Jurčová
Osoby a obsadenie
Muž: Eduard Šebian
Žena: Simona Lukáčová
Dodo: Štefan Jurča/Roman Mihálka
|
| 2008 Divadlo Pôtoň | Všetky práva vyhradené | Webdizajn: Michal Ditte |