JEVGENI GRIŠKOVEC: PRÁVE TERAZ!

" ... S detskými túžbami a s túžbami vôbec je to zvláštna vec. Keď som bol malý, mal som drevený meč. Urobil mi ho otec a mne sa páčil. Tento som si urobil sám. Veľmi sa mi nepodaril. Ale to nie je dôležité. Otcov meč sa mi páčil, ale ja som chcel mať skutočný a chcel som byť naozajstným rytierom. Ale, na druhej strane, ja som predsa nechcel tým skutočným mečom naozaj zabíjať ľudí... Naozaj zabíjať! Robiť z nich mŕtvoly. Takže, vidíte, sám som nevedel, čo chcem..."
/úryvok z predstavenia/

Práve teraz železničiari chodia sem a tam. Lietadlá neustále lietajú. V zemi hnijú šnúrky. Vojaci sú všade. V galérii nič nepocítiš. Prezeráš si fotky nahých žien. Marilyn a storočie. Fotky stále blednú. A k tomu ešte spievaš ako Elvis. A ešte piloti lietajú sem a tam. A ešte námorníci. Štastný nový rok. Práve teraz.

Monodráma Práve teraz nie je žiadna plnokrvná dráma. Ono to vlastne nie je veľmi ani divadlo. Vystúpenie človeka, ktorý rozpráva o svojich snoch, trápeniach a názoroch na svet je ako pokazené puzzle. Jeho jednotlivé časti nezapadajú do seba. Témy sa prelínajú s momentálnymi pocitmi, koncept sa pomaly deformuje a z rozprávača sa stáva človek. Z monodrámy na začiatku vznikla "sentimentálna príbehovina."
/režisér o predstavení/